História obce

Z dejín obce Bajerovce

 Počas existencie obec niekoľkokrát menila svoj názov. v roku 1366 sa nazývala Bayervagasa, v roku 1786 – Bajerowcze, v roku 1875 – Bajorvágás a v roku 1920 – BAJEROVCE.
     V súvislosti s názvom obce historik F. Uličný píše: „Pramene zo 14. – 16. storočia uvádzajú Bajerovce v maďarskom, nemeckom a slovenskom názve. Maďarský tvar  Bayorwagasa sa vyskytuje v prameňoch  zo 14. a 16. storočia. Nemecký tvar  Beyerhaw sa vyskytuje v prameňoch z 15. storočia. Slovenský tvar  v maďarizovanej podobe Bayrocz,  Baiorocz,  Bayor  sa vyskytuje v písomnostiach zo 16. storočia. Základom názvu dediny je osobne meno Bajer. Maďarský a nemecký názov Bajeroviec dokazujú, že Bajer bol prvým šoltýsom vo vznikajúcej dedine , ktorú vybudovali  usadlíci na zákupnom práve … Šoltýstvo sa Bajerovciach udržalo v 15. a 16. storočí, avšak len na plavečskej časti. „/F. Uličný: Dejiny osídlenia Šariša. Košice 1990, str. 21/.     

1274

Vlastné dejiny našej obce sa začínajú najstaršou zmienkou o nej, ktorá sa zachovala v písomnej forme.  Ide o  záznam v knihe nachádzajúcej sa v Sabinovskom múzeu „ SAROS VARMEGYE MONOGRAFA“ od Sandora Tótha, kde na strane 371, zväzok II. z roku 1910 sa píše, že od roku 1274 do roku 1288  vlastnil našu obec BAJORVAGAŠ – veľký pán TARCZAYOVSKÝ. Neskôr, koncom 13. storočia a v 14. storočí, už obec patrila panstvu rodiny BERZEVICZYOVCOV  a  PALOCSAYOVCOV.  Rodina Berzeviczyovcov  v tomto čase mala z obce 10 čiastok a Palocsayovcov  3 čiastky.

13.-14. storočie

Potomkovia rodu Berzeviczyovcov  v 13. a  14. storočí zakladali desiatky dedín na nemeckom práve pozdĺž uhorsko-poľského pohraničia v Šariši a na Spiši, čím výrazne prispeli pri znovuosídľovaniu severu Uhorka, vyľudneného hlavne v dôsledku tatárskeho vpádu. Na majetkoch rodiny Berzeviczyovcov neskôr,  najmä v dôsledku valašskej kolonizácie vznikali aj ďalšie obce, medzi nimi i obec Bajerovce, Šambron, Blažov, Poloma, Šarišské Dravce a ďalšie.

1366

Podľa  vyššie spomínanej publikácie, dolina od obce Torysa smerom na Bajerovce bola veľkým lesom, ktorý vyrubovali nemeckí kolonisti, teda aj  oni mohli byť i zakladateľmi obce Bajerovce. Ďalšia písomná zmienka, ktorá má význam v dejinách obce, je z roku 1366, kde sa spomína  v súvislosti s darovaním a ohraničením územia obce Šambron, susediacej  s chotárom  už  jestvujúcich  Bajeroviec.

15.-16. storočie

Keďže Bajerovce ležali na rozmedzí panstiev Brezovica a Plaveč, časť Bajeroviec patrila v 15. – 16. storočí šľachticom z Brezovice a časť k panstvu Plaveč,  ktoré od seba oddeľoval miestny potok – VALALSKÁ VODA  /Ľubotínka/. Obec bola stredne veľkou dedinou, pričom väčšina sedliakov bývala na „Brezovickej strane“.

1787

Obyvateľstvo

V obci bol aj kostol a majerské  /veľkostatkárske/ budovy. Obyvatelia boli roľníci a zaoberali sa chovom dobytka a oviec.  V roku 1787 obec mala68 domov a 463 obyvateľov, v roku 1828 mala 89 domov a 681 obyvateľov.

1954

Požiar

Z novodobej histórie je potrebné spomenúť deň 12. september 1954, kedy obec vyhorela. Požiar začal v nedeľu po obede okolo 14:30 hod., ktorý zničil 80 drevených domov a 90 hospodárskych usadlostí. Po tejto udalosti sa časť obyvateľov usadila u príbuzných. Pre ostatných štát urýchlene staval drevené baráky, ktoré slúžili na ubytovanie až do výstavby nových už murovaných rodinných domov.

Zverejnené 28. mája 2019.
Upravené 30. júna 2021.